AlienX

Predstavte si ten pocit, tú atmosféru jesenného rána... Zobudiť sa predstavuje muky. Vlastne na to nemáte ani silu. Tú odčerpal jemný, ale zároveň taký silný dážď, ktorý kropil, za posledné dni už aj tak príliš zmáčanú zem, počas celej noci. Keď sa po tvrdom prehováraní samého seba nakoniec dostanete z postele a vykuknete von oknom dúfajúc, že vás ten pohľad a trocha čerstvého vzduchu aspoň sčasti preberie, zistíte, že čo sa výhľadu týka, nie je o čo stáť a okno radšej ostáva zavreté. nevidíte totiž ani na protistojaci dom, sotva dvadsať krokov od vás. Znechutene, z počasia a z nadchádzajúceho dňa, odkráčate na nejaké tie provizórne raňajky a už aj sa chystáte do zamestnania. Posledný pohľad na „mestskú prírodu“ cez dôkladne uzavretý oblok. Chvíľku svojho času venujete obhliadke dozelena sfarbených mrakov vypínajúcich sa nad miestnou fabrikou, ktorú našťastie cez tú hustú hmlu nevidíte... Nasleduje nesmelý krok vpred. Do tváre vám jemne naráža ranný vánok príjemne štiplavý niekoľkými stupňami pod nulou. Naraz akoby vám znova začala prúdiť krv v žilách. Únava a pozemské problémy sú razom ta-tam. Táto náhla zmena vedie až k úsmevu od ucha k uchu, len-len, že to nieje smiech na plné hrdlo. Zrazu sú vidieť veci, dovtedy tak dôkladne ukryté rozospatému oku. Zbytok roka úplne bežný rad javorov lemujúcich celú dĺžku ulice vytvára so svojich listov jesennú dúhu. Bordovo červená prechádza plynulo cez rôzne odtiene hnedej a žltej až po obligátnu zelenú. Celá táto scenéria vytvára jedinečný obraz, ktorý by nenamaľoval žiaden umelec. Teplo vyžarujúce z okolia a treskúca zima sa zahrýzajú do kostí, avšak nie škodoradostne, ale povzbudzujúco. Tak sa začal deň v jedno jesenné ráno...